Marcela Lauková: „Hostia so stravovacími obmedzeniami dokážu zanechať skvelé referencie pre celú destináciu, naše reštaurácie na nich úplne nemyslia.“

Text: Róbert Nagy, Foto: Archív M. Laukovej 

Gastroturizmus už dávno nie je len okrajovým trendom, ale pre čoraz väčšie množstvo cestovateľov predstavuje hlavný motor ich rozhodovania. Ako vnímajú slovenskú kuchyňu turisti z USA či Škandinávie, v čom naše reštaurácie excelujú a kde, naopak, sú ich limity? Na jarnej HORECA konferencii v Jasnej sme sa o potenciáli domácej kulinárskej scény rozprávali s Marcelou Laukovou, predsedníčkou klubu Klubu incomingových cestovných kancelárii (KICK) Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr (SACKA) a CEO spoločnosti Agritours Slovakia CK s.r.o., ktorá pravidelne vodí na Slovensko zahraničných turistov a predáva Slovensko ako destináciu v zahraničí.

Kam do sveta sa z vašich skúseností chodieva najviac za gastro zážitkami? Z ktorých destinácií by si mohlo brať príklad aj Slovensko?

Pre mňa sú to jednoznačne Japonsko a Vietnam. Sú to krajiny, ktoré majú čo povedať v gastronómii. Naši klienti tiež veľmi oceňujú Južnú Ameriku a jej kuchyňu. A v rámci Európy je to rozhodne Taliansko, juh Talianska, napríklad Puglia. V rámci strednej Európy má každá kuchyňa niečo svoje špeciálne, určite sa môžeme inšpirovať aj niečím poľským, aj niečím maďarským…

Má gastroturizmus – čiže cestovanie primárne za jedlom – momentálne stúpajúcu tendenciu?

Na Slovensku jednoznačne. Aj prieskum, ktorý sme v rámci KICK SACKA robili, potvrdil, že jedlo a nápoje – predovšetkým naše víno, patria medzi päť najdôležitejších parametrov rozhodovania sa o dovolenke v našej destinácii.

Prečo podľa vás záujem o gastro aj pri cestovaní stúpa?

Ľudia jednoducho majú záujem spoznávať krajiny cez chute. Je to veľmi dôležitá súčasť cestovania.

Vy v rámci vašej firmy Agritours Slovakia predávate pod značkou DiscoverSlovakiaTours zájazdy na mieru na Slovensko pre zahraničných klientov. Ktoré slovenské regióny patria medzi najnavštevovanejšie?

Opäť by som mohla citovať z posledného KICK SACKA prieskumu medzi našimi incomingovými touroperátormi. Najviac nami organizovaných turistov končí v Bratislavskom kraji, nasleduje Prešovský a Trnavský kraj.

Ak sa pozrieme na produkty cestovného ruchu Slovenska, ktoré prinášajú najväčší úspech pri organizovanom incomingu, číslom jedna sú kulinárske zájazdy, vínne cesty, degustácie medoviny a pod. Potom sú to aktívne cesty, cyklo tripy a túry pre rodiny. Následne návštevy hradov, zámkov a záhrad a potom aj cestovanie na miesta súvisiace s nami ako postkomunistickou krajinou.

Zahraniční návštevníci majú radi slovenské víno. Na fotografii skupina turistov počas návštevy vinárstva v Suchej nad Parnou 

Keďže na prvom mieste sú kulinárske zájazdy, je slovenská kuchyňa a ponuka našich reštaurácií dostatočná pre zahraničných turistov?

Chuťovo alebo variabilitou určite áno, vieme z ponuky našich reštaurácií vyskladať skupinové menu, keď skupina turistov týždeň cestuje po Slovensku. Trošku však narážame v prípade, že klienti potrebujú alternatívy v stravovaní. Keď majú špeciálne diéty alebo stravovacie obmedzenia, tak je to dosť veľký problém. Reštaurácie úplne nemyslia na hostí tohto typu. Keď je niekto vegán alebo vegetarián, tak počas týždňového zájazdu skončí s dosť monotónnym menu.

Myslím, že na tomto by slovenské reštaurácie mohli popracovať, ak sa chceme stať kulinárskou veľmocou. Klienti so stravovacími obmedzeniami dokážu zanechať veľmi dobré referencie pre celú destináciu. Mohlo by to byť niečo, čo nám pomôže odlíšiť sa. 

Čo je špecifikum slovenskej kuchyne? Čo vnímajú zahraniční turisti?

Bryndza je určite unikátna. Aj naši klienti ju chcú vždy ochutnať. Problém je, keď niekto nemôže mlieko, potom základ slovenskej kuchyne vypadáva. Potom ponúkame napríklad šúľance nasladko. Tie tiež veľmi chutia.

Keď sa nás klienti pýtajú, aká je vlastne slovenská kuchyňa, tak im to približujeme tak, že Slovensko je oblasť starého Rakúsko-Uhorska, habsburskej monarchie, a že tie kuchyne tu sú premiešané. Guláš či pirohy nájdeme aj u nás, i ked možno trošku v inom prevedení. Bryndzové halušky dávame ochutnať každému, ale jediná národnosť, ktorá zje celú porciu sú Fíni.

Majú vo Fínsku niečo podobné?

Vo Fínsku majú radi výrazné syry a naše bryndzové halušky sú pre nich mňam. Klienti iných národností si dajú tak za dve vidličky a stačí im, preto bryndzové halušky najčastejšie ponúkame ako zdieľané predjedlo. Nech to vyskúšajú, ale následne dostanú hlavné jedlo, ktoré im určite bude chutiť.

Je ale na Slovensku vôbec možné spraviť gastro výlet? Máme na to potrebnú infraštruktúru?

Jasné, ja si myslím, že za posledných 10 rokov sa to výrazne polepšilo. Úplne si užívam, že už máme také reštaurácie, ako napríklad Origin v Lučenci. To je niečo úžasne kreatívne! A tak degustačná večera v reštaurácii vytvorí atraktívny program v destinácii, kde sme ho predtým nemali. 

Slovenská gastro mapa sa rozrastá. Návšteva reštaurácie Origin v Lučenci sa stala obľúbenou súčasťou gurmánskych tripov pre turistov zo zahraničia

Veď práve na to sa pýtam. Kam sa odtiaľ dá ísť potom ďalej?

Hneď vedľa Originu je Pekárninka, úžasná kvásková pekáreň. Tam v rámci food tour Lučenec robíme coffee break s koláčikom. Je tam aj VEG style reštaurácia, ktorá varí čisto vegánsky. V takejto kombinácii sa dá vyskladať užasný produkt. Radi to robíme i v Košiciach či v Trnave, kde sú podobné gastro „heavens“.

Problémom skôr je, že nie všetky podniky dokážu prijať väčšiu skupinu turistov. Napríklad v špecializovaných podnikoch, ktoré robia sedemchodové menu, musíme skupinu rozdeliť na dva časy stolovania. Ale to je už na nás profesionáloch, aby sme to vyriešili. V malej reštaurácii je 40 ľudí masový turizmus, preto to musíme zorganizovať tak, aby sa každý z tých klientov cítil špeciálne.

Myslím, že sa nám to darí a vyberáme si dobrých partnerov, vďaka tomu naši hostia hodnotia slovenskú kuchyňu veľmi pozitívne. Napríklad moji americkí klienti minulý rok zhodnotili, že sa u nás najedli lepšie ako v Taliansku. To je pre mňa úžasná referencia. Samozrejme, že jedia hlavne v takých podnikoch, ktoré patria medzi „top-notch“ Slovenska.

Spomenuli ste Lučenec, Košice, Trnavu… Je ešte nejaké mesto, ktoré sa z vášho pohľadu gastronomicky uberá dobrým smerom?

Veľmi dobre má našliapnuté Banská Bystrica. Tam vodíme ľudí na farmársku tržnicu. Ja skôr vidím priestor na zlepšenie v Bratislave. Zdá sa mi, že napriek náporu turistov to tam ide do šedého priemeru v porovnaní so zvyškom Slovenska. A to najmä v Starom Meste, kam naši klienti chodievajú. Napríklad taký Ružinov môže mať špeciálnu pekáreň, ale ťažšie sa manažuje to, aby sa tam turisti dostali, aby tam autobus mohol zastaviť... 

Vy robíte hosťom iba program, alebo ich počas celého pobytu aj sprevádzate?

Všetky cesty, ktoré na Slovensku robíme, sú sprevádzané. Robíme to aj preto, že keď sa turista po krajine pohybuje, tak či už v hoteli, alebo v reštauráciách sa nájdu rôzne nedostatky. Keď tam ale máme sprievodcu, ten to dokáže zariadiť tak, aby si to turista ani nevšimol a všetko bolo perfektné. Pre nás je dôležité, aby bol zákazník čo najspokojnejší, preto sprievodcov školíme, aby dokázali reagovať na každú situáciu.

Skupina britských turistov počas prehliadky farmy na Slovensku

Z ktorých krajín máte najviac klientov?

Ak sa pýtate na našu cestovnú kanceláriu, tak je to USA, Kanada a škandinávske krajiny. Ale z prieskumu KICK SACKA vyplýva, že v rámci leisure incomingu prichádza najviac organizovaných turistov z regiónov DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) a Škandinávia. Medzi novými trhmi, na ktoré sa členovia KICK plánujú v najbližších piatich rokoch zamerať sú Veľká Británia, Srbsko, Poľsko, krajiny Ázie a Blízkeho východu. 

Je tu z vášho pohľadu niečo, čo by turizmu na Slovensku výrazne pomohlo?

V rámci organizovaného incomingu by som len zopakovala to, čo povedal jeden môj nórsky klient v januári: „Let your country better known and we will sell it.“

Naša destinácia väčšinou nie je prvou voľbou zahraničných organizátorov zájazdov, často sme ponúkaní len ako druhá alternatíva. Zo všetkého najviac potrebujeme budovať značku našej krajiny/destinácie. To ale nie je len na národnej destinačnej agentúre Slovakia Travel. Značku krajiny tvorí obrovské množstvo faktorov. A zo všetkého najdôležitejšia je konzistentnosť nastavenej stratégie, čo nám na Slovensku doteraz vždy veľmi chýbalo. 

Svet sa veľmi rýchlo mení, nielen vplyvom online sveta, ale napríklad aj spôsobmi cestovania a pod. Ak si vezmeme obdobie po pandémii, menia sa aj požiadavky, napríklad vo vašom prípade, amerických turistov?

Konkrétne v Severnej Amerike dávajú aktuálne touroperátori väčší priestor neznámym destináciám, v ktorých „môj klient nebol a ani jeho sused tam ešte nebol“. Touroperátori ale pripomínajú, že všetko musí byť „good value for money“ a súčasťou zájazdu na Slovensko by mala byť aj Viedeň, Krakov či Praha, aby sa produkt lepšie predával. 

Konferencia o incomingu Destination Slovakia summit 2026

A práve tento rok sa mi stalo, že v katalógu jedného touroperátora v USA sme dostali stranu pre novú destináciu a hneď vedľa sa pridala novinka – Bután. To hovorí veľa o tom, aká je znalosť Slovenska ako destinácie. Nepoznajú nás. 

Práve preto, keď už dostaneme príležitosť byť niekde „novinkou roka“, musíme sa postarať o maximálnu spokojnosť zahraničných turistov. Aby po návšteve Slovenska priniesli takú pozitívnu referenciu, ktorá pomôže značke krajiny rásť. Potom aj touroperátori zo Srbska, Španielska či Talianska budú chcieť zaradiť Slovensko do svojich katalógov. 

Marcela Lauková je majiteľkou a riaditeľkou spoločnosti Agritours Slovakia CK a predsedníčkou klubu KICK SACKA. Vyše 20 rokov úspešne buduje značky DiscoverSlovakiaTours & ExploreEasternEurope na trhoch v Škandinávii a Severnej Amerike. Pôsobí v prezídiu Národnej turistickej asociácie USA, patrí medzi popredné influencerky v segmente travel na slovenskom LinkedIne. Je mamou dvoch detí.